Vstala som o dve hodiny skôr ako som plánovala. Tušila som, že to
tak bude. Vždy to tak je. Vždy vo veľký deň vstanem neprimerane skoro
a potom dumám ako to vydržím a ako zamaskujem tie veľké kruhy pod
očami. Dnešok nebol výnimka, aj keď som si ju priala.
Rozmýšľam čo ma čaká a zisťujem, že nemám veľmi rada, keď to
neviem. Mám rada svoj harmonogram, ten pocit istoty, že viem čo bude. Dnes to
len tuším.
Rozmýšľam nad svojími inými prvými dňami a snažím si vybaviť niečo
konkrétne. Napadne mi pohľad z okna na vysoké stromy a veľká
kancelária, potom Disneyland a pri tom poslednom len slovo oops.
Zvláštne, človek vlastne už prvý deň vie, ako sa to bude vyvýjať, stačí
sa len dobre pozerať a byť k sebe úprimný.
Sama som zvedavá s čím budem spájať dnešný deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára