Týždeň vďaky

Nejako som sa posledné dni zabudla. Nie, že by som nemala čas venovať sa sebe myšlienkami, to nie, práve naopak, len som si nestihla písať poznámky. Akosi  ráno nebol čas a večer som nevládala.

Je to celkom zábavný týždeň, môj posledný nepracovný. Pracovne som si ho nazvala týždňom vďaky. Mám obsedantnú potrebu stretávať ľudí zo svojho okolia a ďakovať im. Ako sprievodnú formu vďaky som si vybrala jedlo. Takže ráno pečiem, varím, lepšie povedané vyváram a poobede absolvujem návštevy rôzneho druhu. Viem, znie to strašne medovo, vytráca sa z toho môj obľúbený sarkazmus, ale tak to naozaj momentálne je.

V pondelok som si naplánovala Zoju a quiche lorraine, v utorok to bola Joss a jablkový vidiecky koláč, večer Nat so San a  kačacia terina so šalátom, teplá foie gras s jablkovým chutney a čokoládová pena s malinami. Keďže som objavila konečne sézamovú pastu, tak som vyrábala aj hummus na raňajky ako darček. Dnes to vidím na citrónový koláč pre Oľgu a zajtra asi syrový pre Dagmar. Posledné zmienené dámy sú len známe, pracovné známe, ktoré vždy stáli pri mne a robili viac ako mali, len tak samé od seba. Je to celkom vzácny úkaz v dnešnej dobe, robiť niečo len tak a možno aj preto ich chcem stretnúť.

Mám šťastie. Šťastie na ľudí vo svojom najbližšom okruhu. Krízové situácie sú excelentné na upratanie každého druhu a upratovanie už mám nacvičené. Dokonca som v ňom našla pasiu a užívam si ho.  

Mala by som sa ešte pustiť do telefónneho zoznamu a radikálne vymazať nepotrebné čísla nepotrebných ľudí. Stále som to odkladala, lebo som si chcela urobiť zálohu, ale teraz mi tak napadne, na čo robiť zálohu nepotrebných ľudí.

Mám na to ešte pár dní.

Celý mesiac sa nesie pod pracovným názvom – dokonči čo si začala. Nikdy by mi nenapadlo, že ma bude baviť pristupovať k svojmu životu ako k projektu šťastia. Tá jednoduchá knižka ma fakt inšpirovala.

Vždy som si rada plánovala a viedla tabuľky rôzneho druhu, ale teraz je to viac systémové. Celkovo viac rozmýšľam nad tým čo robím a hlavne veľa vecí neriešim. Niekde v pozadí si vždy vytiahnem jedno z mojich prikázaní a rovnako aj heslo daného mesiaca. Zvyčajne sú obe barličky prudko aplikovateľné a poskytujú okamžitú úľavu. Neviem to asi lepšie popísať. Jednoducho sa sústredím na svoje malé mantry a tie prerazia všetko. Žije sa mi ľahšie.

Často sa pristihnem pri tom,  že s údivom hľadím na niektorých ľudí a ich správanie a nechápavo krútim hlavou nad čím sa dokážu rozčúliť. Následne si spomeniem na seba, občas v nich totiž vidím seba z minulosti a v duchu si hovorím, ako dobre, že toto už viem spracovať. 

Teraz som chytrá ako rádio, keď to tu píšem, ale nebolo to tak vždy. Dokázali ma vytočiť neskutočné hlúposti a úplne zbytočne. Paradoxne najviac ma vytáčal môj ex so svojim neskutočným pokojom a vyrovnanosťou, ktorú v sebe mal, keď som riešila tieto hlúposti, ktoré v danú chvíľu sa mi nezdali ako hlúposti. Sranda a teraz sa mu začínam podobať.

Divné, že mi dnes napadol. Možno tým, že tiež patrí do môjho týždňa vďaky. Asi by som mu mala upiecť koláč, ale to by na mňa pozeral veľmi divne.

Chcem stretnúť ešte veľa ľudí, asi mám naozaj šťastie.

Týždeň vďaky...