Víkend

Neviem čo napísať, ako vôbec začať. Sedím na gauči a pripomínam si, čo všetko som neurobila. Vedľa mňa sedí a usmieva sa pán Možno. Boli sme spolu takmer od piatku a bolo to zvláštne. Pristihla som sa, že som neznesiteľná, že sa musím ovládať, že mi vlastne tak trochu prekáža pohyb niekoho iného v mojom byte, že sa miestami dusím, že zaspávať s niekym v posteli je síce veľmi fajn, ale mať ho na sebe nalepeného celú noc až tak fajn už nie je, zobudiť sa pri niekom je úplna nádhera, ale narušený harmonogram soboty už taká nádhera nie je, prechádzka pri Dunaji vo dvojici je krása, ale to čakanie kým sa niekto vyšuchce už také nie je...

Začala som to písať v nedeľu a nebola schopná dokončiť...