Trikrát áno

Nikdy ma neprestane fascinovať moja vlastná emočná krivka v priebehu dňa. Ráno som pobehovala po byte a doslovne si vymýšľala aktivity, aby som sa zamestnala a nemyslela. Pochytila ma mierna nervozita. Hovorila som si, vydrž dnes, nepozeraj na ten telefón, nezazvoní, zazvoní zajtra a zvažovala som, že sa odpojím na 24 hodín, aby som prečkala.

Napísala som Nat, pýtala som sa čo mám robiť, že musím zahnať miernu nervozitu, ktorú v sebe mám. Odpísala, choď behať svieti slnko. Obliekla som sa, čakala kým doperie práčka a stále niečo premiestňovala v byte. Pračka doprala, ja som pozrela na telefón a videla blikajúce svetlo. Zavolala som späť, bolo okolo obeda a na druhej strane mi oznámili správu dňa.

Povedala, radi by sme Vám urobili ponuku, všetci boli z Vás nadšení. Opýtala som sa, naozaj všetci. Povedala, áno. Neviem to vysvetliť, ale napriek dobrému pocitu, ktorý som mala, chcela som počuť, trikrát áno, trikrát áno oficiálne a počula som ho.

Bolo to neuveriteľné, prišlo mi to všetko také symbolické a pocítila som eufóriu, ktorú som vedome krotila. Mala som potrebu sa podeliť a napísala som zopár správ svojmu okoliu, ktoré pri mne stálo celý čas. Miestami som mala pocit, že sa tešia viac ako ja a to ma svojim spôsobom dojalo. Tie slzy sa nedali zastaviť. Len tak som sedela v kuchyni v oblečení na behanie a slzila.

Dostala som trikrát áno a išla behať.