Para

Hotelová posteľ je veľká a opustená. Aspoň tak sa mi zdala po mojom príchode, kedy som bola schopná len rutinne si umyť chrup, odlíčiť, ľahnúť, tupo hľadieť do steny a do desiatich minút zaspať. Myslím, že hodiny ukazovali osem desať večer, keď už som spala, a tak trochu som sa bála vlastnej únavy a skutočnosti, že sa v noci zobudím prudko vyspatá. Nezobudila, vstala až teraz, štyri desať...

Dochádza mi para. Dochádza mi para na fyzickej úrovni. Niečo s tým musím urobiť. Nepracujem veľa,  čas si sledujem, ale tých stretnutí a informácií je dosť až mám pocit totálnej zahltenosti, ktorá mi berie energiu.