piatok 16. septembra 2011

20110916



Pohoda. Podvečer ovládla pohoda. Odišla som z práce skôr. Skôr o štvrtej. Zastavila sa v meste a sedela na terase vychutnávajúc si posledné paprsky letného slnka, čítajúc, alebo skôr prezerajúc svoj obľúbený časopis, na ktorý sa teším každý mesiac, a ktorý nie vždy prečítam celý. Čo prečítam ako prvé je úvodník, potom obrázky a horoskop na konci. Následne sa vraciam k náhodne vybraným článkom a tým je môj mesačný rituál ukončený. Popri tom pijem kávu, obzerám si prechádzajúcich ľudí, priebežne si krátim čas písaním esemesiek s mladou, ktorá zatiaľ vysedáva po takmer roku u kaderníka. Má dlhé veľmi husté plavé vlasy, ktorých melírovanie aj so strihaním trvá štyri hodiny. Ráno sme mali debatu o vlasoch a padlo rozhodnutie, že je najvyšší čas na kaderníka a následne dohoda o veľkom uskromnení na najbližší mesiac. Povedala niečo ako, máš gastráče to prežijeme, a ja som rozmýšľala ako to robia tí s platom štyristo eur. Napadlo mi, že keď urobím rozpis jedál na mesiac, tak to jednoducho musí ísť. Sama som zvedavá ako to pôjde, limit na stravu som dala viac ako šibeničný.

Počkala som na mladú a išli sme domov. Bola nadšená novou hlavou a jej eufória bola viac ako nákazlivá. Momentálne máme skvelé obdobie. Väčšinu času máme skvelé obdobie, búrka je tak jeden dvakrát do roka, ale za to poriadna a potom pokoj a pohoda. Presne ako dnes, včera, zajtra. Doma čakalo cesto na palacinky. Neviem robiť palacinky. Palacinky robí mladá a robí ich božské a aj boli. Čo bolo, ale oveľa lepšie, bola diskusia, v ktorej sme pokračovali a spolu snívali o tom ako to bude v novej škole, čo všetko tam robia, budú robiť, kedy prídem, že tam musím behať a že aj ona asi začne. Povedala som, neviem sa dočkať zajtrajšieho ráno. Opýtala sa prečo. Idem behať. Hm, už si tam, povedala, už ti to začína chýbať. Prikyvovala som a usmievala sa a chvíľkami si uvedomovala, že práve o tieto chvíle o pár mesiacov prídem, o chvíle mudrovania a vymieňania našich fráz. Myslím, že aj ona to tak má. Hm. Pohoda. Veľká pohoda, aspoň doma.

O práci sa to povedať nedá. Rozhodla som sa ísť hlavou proti múru, som zvedavá kedy mi to zlomí väz.

Cheers, rulandské dnes večer nebol dobrý výber.

2 komentáre:

  1. b.
    no ja dufam,ze nezlomi a drzim palce,aby padol mur a ne ty.co ides stvarat,moja?:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uz sa stalo, uvidime, vsak sa este pobavime...

    OdpovedaťOdstrániť