Konečná stanica túžba. Tak sa to volalo. Konečná stanica túžba. Túžba, aké autentické pre tieto dni, pre tento víkend, pokojný víkend nesúci sa v znamení behu pred vlastnou túžbou. To bolo presne to čo mi napadlo po vzhliadnutí včerajšieho divadelného predstavenia. Herecké výkony boli skvelé, kulisy famózne, celkovo to pôsobilo priam dokonale, ale niečo tomu chýbalo a to niečo neviem identifikovať. To niečo zvyčajne identifikujem dotknutím svojej vlastnej emócie, ktoré sa včera nekonalo. Namiesto toho mi vyskakovala len jedna myšlienka, že hlavní aktéri mali skvelé postavy a vyvolalo to vo mne túžbu po skvelej postave. Prízemné viem, ale presne to si z predstavenia odnášam. Túžbu po postave.
Mladá povedala, že som posadnutá. Povedala som, nie som, len tým zakrývam inú túžbu. Aké prozaické. Hm.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára