O tridsať minút príde kolega. Uprostred mojej kuchyne sa rozložíme so šedými škatuľkami a budeme sa tváriť, že je to úplne OK, prísť domov v noci pred druhou a ráno začať o pol siedmej.
Budeme sa na seba usmievať a o pár minút zavolá kolegyňa, ktorá urobí presne to isté na inom mieste s iným kolegom a všetci budeme čarovať, vyfarbovať, objavovať nové funkcie a písať veľa komentárov.
Komentárov o tom, kto pôjde a kto zostane.
Mladý sa ma opýtal, ako to zvládaš, všetky tie škrty a následne stretávanie tvári na chodbe, povedala som, normálne, vidím len stoličky, žiadne tváre...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára