nedeľa 3. júla 2011

63



Nechala som sa ukecať na letné kino. Nebolo to až také ťažké. Sobota bol opäť jeden z tých dní, keď sa  ozývajú všetci a neskonale túžia po mojej spoločnosti. Túžia po tom, aby som niečo vymyslela, lebo oni sú schopní ponúknuť ako aktivitu len drink v bare, alebo u nich doma. T sa ozval po dvoch rokoch a T ponúkol letné kino. Po počiatočných drahotách a sledovaním oblohy som povedala, idem do toho, celé popoludnie som mala chuť na kino a tu sa jedno samé ponúklo. Navyše s dobrým filmom Obsluhoval som anglického kráľa. 

Použila som autobus a čas som si chcela krátiť knihou. Kniha v autobuse je úplne zbytočná. Autobus je plný príbehov z reálneho života. Stačí len ticho sedieť a pozorovať. Napadlo mi, že by som to mohla robiť častejšie, že je to vlastne zábava, že je to nekonečný zdroj inšpirácie na písanie, ešte keby sa tak rýchlo dali zaznamenávať všetky moje myšlienky, ktoré sa znenazdajky objavujú a vzápätí miznú. 

Vystúpila som pri železničnej stanici Nové mesto a v hlave sa mi vybavila Zúfalka, krčma menom Zúfalka. Nebola tam. Rekonštrukciou stanice zmizla. Len tak som tam ešte chvíľu stála a v hlave mi bežal zrýchlený kaleidoskop obrázkov od čias Zúfalky. Zdalo sa mi to ako večnosť a pri tom sú to dva, tri roky. Hm, Zúfalka, ktorá tiež rekonštrukciou hlavy zmizla, ale včera som na ňu nostalgicky spomínala. Včerajší večer bol celý nejaký nostalgický. 

Kuchajda je miesto, kde stoji čas. Kde sú staré bufety, ktoré si pamätám z čias svojej rannej mladosti, kde sú divné indivídua posilnené alkoholom vyznávajúce si lásku zvláštnymi pokrikmi, kde je široká ponuka zmrzliny, ale keď si človek ide kúpiť je lepšie zájsť k mraziarenskému boxu a vybrať z toho čo tam je, kde kofola ma stále chutnú bielu penu, kde sa nikto nikam neponáhľa, kde sa dajú nájsť gýčovitý záhradní trpaslíci a množstvo spoločenským hier, kde je v neposlednom rade letné kino, ktoré som kedysi tak mala rada, kde cítim občasný závan socializmu a to sa mi páči. Nie preto, že by som túžila po socializme, ale preto, že socializmus je moja mladosť a s ňou sú spojené nádherné spomienky a bezstarostnosť. 

Aj včera som sa tak cítila. Cítila som sa bezstarostne, a aj napriek totálnemu premrznutiu, mi bolo strašne fajn.

Letné kiná sú jednoducho strašne fajn, rovnako ako spomienky.

2 komentáre:

  1. b.
    to jak behas,ty ulievacka,ze sa este vladzes vytiahnut do kina?:-)respektive,skor by som sa chcela opytat,cim zahanas svalovicu?apropo,kto je T,mihol sa tu uz?:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. svalovicu? nicim, sauna staci, T je taky junior, ktory ma stale bali a je kulturne a sportovo velmi aktivny :D

    OdpovedaťOdstrániť