Ubehnutých poctivých šesť kilometrov po trojdňovej prestávke, ak nepočítam to stredajšie fiasko. Bežalo sa nečakane dobre. Začiatok rozpačitý, ale potom som to dala. Hodiny som musela vypnúť, tepovú frekvenciu som asi nedodržiavala, ale cítila som sa božsky a neuveriteľne ľahko. Chvíľu som rozmýšľala, či nebudem pokračovať ďalej. Sila aj chuť boli, ale na prekvapenie zvíťazil zdravý rozum, ktorý kričal, nepreháňaj to. Ten euforický pocit následne v sprche sa ani nedá opísať, jediné čo mi pri ňom napadne je, rob to častejšie a neprestávaj.
Celé poobedie som strávila doma. Ležala na terase a chvíľkami sa opaľovala, pozerala Columba a chvíľkami podriemkavala, čítala knihy a chvíľkami rozmýšľala, či by som nemala čítať viac, tak ako kedysi. Nakukla som mladej do izby a zbadala čitateľský preukaz, pozrela obsah a sama pred sebou som sa zahanbila. Čítam veľmi málo, v porovnaní s minulosťou. Mám množstvo nových nedotknutých kníh a dokonca dve nedočítané, čo sa mi nestávalo, ale tieto dve nie a nie dokončiť a nerozumiem prečo.
Začínam byť prelietavá. Milión päťsto vecí začnem, ale koľko reálne dokončím?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára