Topánky

V piatok som bola vonku. Nechodím často do mesta, nejako ma to nebaví, a keď idem, mám chuť si dať pohár vina, sedieť na terase a len tak klábosiť s tým s kým som prišla. Sedeli sme v San Marten. Pozorovali ľudí, čo prechádzali, v hlavách si odpovedali samé pre seba na nevyslovené otázky a popíjali ružové. Nezávisle od seba sme mysleli na to isté. Rozmýšľali sme nad vzťahmi, nad tým ako to vlastne funguje, nad skutočnosťou ako dlho sme samé, nad tým, či predsa len nerobíme niečo zle, nad tým, že sa nám páčia rovnaké typy, že používame rovnaké vzorce, že sme si veľmi podobné, že máme rovnaké mená a podľa našej vlastnej teórie, každé meno niečo znamená a nositeľky alebo nositelia rovnakého mena, majú podobné črty. My s Blonde ich máme takmer identické, čo sa týka mužov určite.

Po chvíľke zamyslenia nad tým všetkým sme sa snažili striasť svojich myšlienok a začali sme rozprávať o topánkach. Obdivovali sme sandálky od vedľajšieho stola a ja som rozmýšľala nad ich cenou, nad tým kedy si budem môcť kúpiť bez zahanbenia nejaké pekné topánky, pre ktoré mám slabosť a ktoré mi dochádzajú. Nad tým ako radikálne vylepšiť cashflow, ako potrebujem nutne nejaký projekt, ako veľmi je dôležitá pre mňa sloboda, finančná sloboda. 

V mysli som sa vrátila do obdobia, keď som nemala hypotéku, žiadne dlhy, žila som naoko od výplaty k výplate, nikdy som nič nenašetrila a čím viac som zarobila, tým viac som minula. Keď som sa rozhodla stráviť víkend v Taliansku, jednoducho som sa zobrala a išla, neplánovala som, iba som robila rozhodnutia, rozhodnutia zo dňa na deň, bez strachu a obáv. Hm. Skvelé obdobie. Obdobie totálnej nezávislosti, ku ktorému sa chcem vrátiť. 

Blonde ma prehovárala, aby som išla hrať golf v nedeľu. Povedala som len nemôžem, nemôžem si to dovoliť, nemôžem si dovoliť vyhodiť 55 eur na štyri hodiny zábavy. Potom som sa opäť pozrela na sandálky od vedľajšieho stola a zvažovala ako si niečo podobné dopriať, kde ušetriť, aby som mohla niečo kúpiť vo výpredaji na konci júna. Cena z výpredaju bude stále veľmi vysoká, ale za ten pocit to bude stáť. V tomto som sa vôbec nezmenila. Niektoré kúsky musia byť originál, žiadne lacné náhražky a občas pokojne aj z výpredaja.

Odpila som si a uvedomila veľmi jasnú paralelu vo svojom vnímaní sveta medzi topánkami a chlapmi. Som schopná urobiť kompromisy, ale po čase zistím, že lacné topánky robia otlaky, aj keď tvar mali na nerozoznanie od originálu, ale ten materiál bol proste iný. Rovnako je to aj s chlapmi. Vyhodnotím si základne parametre ako prijateľné a sama pre seba si poviem, skúsim to, lebo prvý večer bol fajn, možno aj druhý a neskôr sa začnú prejavovať rozdiely v kvalite a začne bolieť noha. 

Blonde to má tak isto. Presunuli sme sa niekam inam. Prišiel tam za ňou frajer a neverila som vlastným očiam. Medzi nimi nebolo nič, čo by hovorilo, že sú tam jeden pre druhého. On na ňu zbožne hľadel, ona sa to snažila opätovať, ale nebolo to tam. Spoznali sa asi pre šiestimi týždňami, spĺňal základných desať V a to bolo všetko, chýbalo tam asi to jedenáste vášeň, vôňa čokoľvek, čo by vyvolalo to vzájomné iskrenie, ktoré je tak viditeľné, keď sú si dvaja súdení. Toto bol ten typ, fajn môžem s tebou spať, chemicky si sadneme, ale sex nie je všetko a na reálne žitie potrebujem viac a to viac nebolo a nebol tam ani potenciál, aby bolo. Boli to pekné topánky na krátkodobé nosenie, topánky na jednu sezónu.

Povedala som jej to. Povedala hm, máš pravdu, ale ako inak zistiť, či sa predsa len nebudú dať nosiť celý život, pokiaľ ich nevyskúšam. Ostali sme chvíľu ticho a asi sme si v hlave prechádzali zoznam lacných topánok od posledného originálu. Sú to štyri roky. U obidvoch rovnako. Štyri roky, počas ktorých sme natrafili na jeden pár topánok, ktoré by stáli za kúpenie. Tie jej boli vypredané a tie moje boli príliš drahé. Obe nami chvíľkovo zatriasli a nastavili vysoké parametre. Parametre na kvalitu a čím viac nad tým po tomto víkende rozmýšľam, tým viac som presvedčená, že nemám záujem o lacné topánky a chvíľkové rozptýlenie, o lacné experimentovanie, tak ako to vlastne robím už nejakú hodnú chvíľu, že chcem nosiť drahé topánky, overené značky, môže pribudnúť pokojne aj nejaká nová, ale tá kvalita materiálu a správna klenba, musí byť. Nosila som ich v minulosti a chcem ich nosiť opäť, lebo dlho vydržia a ja nerada mením topánky. Moje prvé drahé topánky majú desať rokov, a keď si ich teraz dám, každý sa ma opýta, kde som ich kúpila a nikto neuverí, že je to desaťročný model, tak to chcem aj pri vzťahu, pocit kvality a čerstvosti.

Pri niektorých topánkach som si zvykla povedať, že sú na jednu sezónu a neriešim, ale pri niektorých lacných modeloch som si povedala, možno sa to zmení, ale presvedčená o tom nie som a čas ukáže, že moje pochybnosti boli namieste a je lepšie ich vyhodiť, alebo podarovať niekomu inému, ako to často zvyknem robiť.

Zvláštne. V minulosti som v tom mala jasnejšie. Vlastne úplne jasno. V tom prípade nejako nechápem, prečo sa odkláňam od overenej cesty. Vlastne viem, lebo možno vek? 

Ako mi to včera S povedal, že si už veľa nenavyberám, že v kurze sú dvadsaťpäťky, že do tridsiatky to ide, ale keď sa blížiš k štyridsiatke, berieš z regálu čo zostalo. Nasral ma, povedala som mu, že k štyridsiatke mám ďaleko, nech váži slová a vybavila som si jeho vzťah. Dve deti, manželka herečka, ktorá ho uhnala do chomúta, nakoľko chcela dieťa a on sa stal v istých kruhoch terčom posmechu a po mesiaci chodenia ho mala, následne som si prečítala v novinách oznámenie o zásnubách a veľkej láske, ktorá trvala dva mesiace, lebo ešte predtým intenzívne pobehoval okolo mňa a prišlo mi to strašne smiešne. A teraz, teraz mi volá presviedča ma o svojom šťastnom živote, nezabudne sa pochváliť kde všade bol, čo všetko má a keď sa ho opýtam, či je naozaj šťastný, odpovie nie, ale meniť to nebude, lebo deti. Tak toto určite nie.

Chcem to inak, chcem to bez rozmýšľania, intuitívne, presne tak ako, keď som kúpila prvé drahé topánky v Prahe v Železnej ulici, boli vo výklade mali červenú farbu, ktorú som dovtedy nenosila, ale vždy sa mi páčila. Vošla som do obchodu, vyskúšala, sedeli perfektne a zhypnotizovaná ich dokonalosťou som si ich bezmyšlienkovo kúpila. To nadšenie sa nedá opísať, tie pocity, ktoré vyvoláva ich nosenie, tá nadčasovosť, tá bezbolestnosť, tá slabosť zmiešaná s vášňou pre ne, ten láskavý, zaľúbený pohľad, keď sa na ne pozriem, ten úsmev, čo sa vždy zjaví, keď si na ne len spomeniem, to všetko za to stálo a stojí.

Presne ako pri správnom vzťahu, pri ktorom nerozmýšľaš, nevyhodnocuješ, neriešiš, jednoducho do toho len tak spadneš, tak to nejako chcem a je jedno za aký čas.

Lacných topánok už bolo dosť, už to viem, lepšie než ktokoľvek iný.