pondelok 26. novembra 2012

Závislosť


Sedela som na Agipke v kockovanom kabáte a v prúžkovanom pyžame. Popíjala kávu a rozmýšľala o čom to zase bolo. Niektorým veciam evidentne prestávam rozumieť, asi sa zo mňa stáva citový mrzák. Skončiť ráno o siedmej na pumpe v pyžame asi nie je celkom normálne, dostať namiesto rannej súlože, pusu na čelo líznutú s krížikom, pri tom mi dochádzajú slová.

Ako to len včera povedal? Budeme sa spolu milovať, keď to bude na celý život. Naprázdno som preglgla a v hlave som mala otázku, čo toto zase je? Aké vydieranie? Aké podmienky? Skutočná láska predsa nepozná podmienky, tak kurva o čo mu zase ide? Povedala som len, nemám rada podmienky, otočila sa a dumala či odísť, alebo zostať.

Asi som mala odísť, jediné, čo mi bránilo, bolo vypité šampanské a možno presvedčenie, že dostanem to čo chcem. Spánok, relax, uvoľnenie, vypustenie pary a chvíľkové vypnutie hlavy.

Pozerala som na neho a moja nekontrolovateľná chuť na sex sa len zvyšovala. Miestami som rozmýšľala, či je to normálne, či je normálne, aby ma niekto tak sexuálne priťahoval, alebo či je normálne tvrdohlavo si vydupať to čo chcem za každú cenu. Cítila som sa ako závislák. Závislák, ktorý potrebuje svoju dávku, lebo vie, že po nej mu bude lepšie. Závislák, ktorý nerozmýšľa, čo bude neskôr, žije len týmto okamihom, okamihom získania svojej drogy a jej užitím. Abstinenčné príznaky nerieši, aspoň nie v ten moment. Presne tak som sa cítila, závislák, ktorý je schopný prosiť o svoju dávku a poprieť svoje vlastné ja. V ten večer som prosila. Prosila, aby ma pretiahol...

Pozerala som do stropu a dumala, či na ceste pri Slovnafte by to nebolo ľahšie, alebo či nepozriem zoznam v telefóne a niekomu inému nenapíšem krátku správu. Máš čas a chuť. Asi by boli niektorí prekvapení. Hm. Neurobila som to, nemám na to, mám len veľa kecov, som vyberavá a radšej žiadny ako nenaplňujúci očakávania. Možné sklamanie by som nezniesla a keď tam nie je tá chémia, tá živočíšnosť, tá príťažlivosť, nejde to. Jednoducho nejde. Akokoľvek nad tým rozmýšľam.

Sex mám rada, ale rovnako som schopná byť aj bez neho. Prvé mesiace sú ťažké, neskôr si človek zvykne, začne veľa športovať a svoje prirodzené potreby utlmí. Teraz to bolo jedenásť mesiacov, potom na neviem koľké prehováranie som začala spávať s ním a úplne ma to dostalo. Regulárne som sa stala na ňom závislá. Závislá na sexe s ním. Ťažko sa to popisuje, ale jediné miesto, kde sme si rozumeli, bola posteľ, tam bolo všetko, tam som bola šťastná. Tam som sa cítila bezpečne a strašne dobre.

Ako to len povedal? Zásady, ktoré v sebe mám sa nedajú potlačiť? Pozerala som na neho ako na zjavenie a dumala o akých zásadach rozpráva, či sa náhodou nezbláznil. Pred rokom mi povedal, nemôžeme spolu spať, lebo ťa nemilujem. Po roku sa ozval ako veľmi ma chce. Následne ma niekoľko mesiacov obháňal, v nejakej chvíli sme sa dohodli, že budeme spolu len spávať, čo sám prízvukoval ešte pred týždňom a teraz mi povedal, nemôžeme spolu spávať, lebo chcem, aby to bolo na celý život... 

A nech mi teraz niekto vysvetlí, kto sa v tomto má vyznať.

Nerozumiem tomu a mám chuť na sex, na sex s ním...

Asi idem behať...


2 komentáre:

  1. b.
    "
    A nech mi teraz niekto vysvetlí, kto sa v tomto má vyznať." - ano, teraz nech to niekto vysvetli, aj mna to zaujima:-)
    ps:ako to vidim ja,ty raz vyhras nejaky velky slavny maraton, len tak mimochodom, ani nebudes mat tu ambiciu...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. to nemyslím, ale ten beh fuckt robi zazraky :)

    OdpovedaťOdstrániť