piatok 11. februára 2011

Čas na údržbu


Displej v aute neodbytne hlási formulku „rezervujte si čas na údržbu“. Cynicky si povzdychnem a hlavou mi preletí myšlienka, že už aj v servise vedia, že nie som servisovaná. Príde mi to chvíľami vtipné a vzápätí smutné. Smutná je skutočnosť, že ženská v najlepšom veku nie je servisovaná, lebo chce autorizovaný servis a možno by pritom stačil cezpoľný bez garancie a hladina endorfínov by šialene stúpla. Ako keď sa do auta doleje olej a vodič má pocit, že ide zrazu nejako ľahšie, že aj ten zvuk je nejaký iný, že sa tuším aj cíti nejako bezpečnejšie, veď bol práve na servise a v servise vedia, čo je pre auto najlepšie. Aj ja to viem, napriek tomu mi napadali úplne šialené asociácie po prečítaní jednoduchého odkazu v mojom aute.

Šoférovala som do práce a opakovane púšťala darček z Vianoc. Miestami mi začína liezť na nervy, mala by som vymeniť repertoár, predsa len niektoré pesničky už nie sú veľmi aktuálne. Rozmýšľala som nad poslednými dňami. Pomerne často vstávam o tretej a zaspávam o pol desiatej. Medzitým práca a ešte vedľajšie projekty. Nejako som do toho príliš vhupla. Avšak, baví ma to, len si musím niektoré veci lepšie zorganizovať. Viem, že to pôjde. 

Pomerne často hovorím o práci. Darí sa mi, paradoxne na všetkých frontoch. Od polovičky decembra som dostala päť konkrétnych pracovných ponúk. Prišlo mi to šialené a prirovnanie s kýblikom veľmi autentické. Napriek tomu, stále sa veľmi opatrne rozhliadam a teším sa len tak potichu, sama pre seba. Je to taká zvláštna situácia, kedy hľadám svoje vlastné hranice. Od nezávislého konzultanta sa očakáva komunikácia bez servítok, ale od zamestnanca to nie je vždy vítane, aj keď každý deklaruje opak. Viackrát som sa pristihla, že som si kúsla do jazyka. Na druhej strane si to veľmi užívam. Užívam si ten pocit, že opäť niekam patrím, že je v mojom živote nejaký pevný bod, nehovoriac o fakte, že nemusím riešiť hypotéku. 

Napriek tomu vstávam o tretej a nerozumiem tomu. Neviem na to prísť. Neviem kde je problém. Neviem čo mám robiť, ako to zmeniť. Mala by som sa viac hýbať. Prvý krok som už urobila, opäť permanentka do fitka, tento raz je tri minúty od domu, to by som mohla dať, aspoň hodinu predtým ako pôjdem spať a potom sauna. Milujem saunu a posledné dva týždne som v nej trávila veľa času. Paradoxne som sa z nej neponáhľala, nepozerala som na hodiny a nepočítala každú minútu. Dokonca som si dokázala vychutnať relaxačnú hudbu, ktorú tam nonstop púšťajú. Je mi tam strašne dobre. 

Aj dnes som chcela ísť, potom som to však zmenila, kvôli debilnému dôvodu ako je umelé opálenie. Zajtra sa ide na ples a sliepky povedali, že treba zdravšiu farbu. Tak som absolvovala solárko, ktoré výnimočne nepôsobí podľa želania a mám pocit nezmenenej bieloby. 

Zajtra je ples, pred chvíľou som si vyskúšala šaty a cítila som sa ako chudobná príbuzná. Pritom sa mi tie šaty páčili, ale zrazu som mala pocit, že sú príliš obyčajné, že ja som v nich príliš obyčajná, že nemám žiadne vhodné šperky, že pôsobím ako suchárka, a keď mi zajtra Michal niečo nevymyslí s vlasmi, tak som v úplnom péčku. Mám takú predstavu dlhých vlnitých rozpustených vlasov, nejaký glamour štýl, tak aby tým povestným šperkom boli vlasy, tak som si to aspoň predstavovala. Mala by som nájsť nejaký vhodný obrázok, ale ani to sa mi nechce. 

Dnes sa mi chce nič, len tak si hovieť a vychutnávať večer doma s pohárom dobrého bieleho, ktoré som si dnes kúpila. Po ani neviem akej dlhej dobe som si kúpila sama fľašu vína. Chvíľu som rozmýšľala či je to v poriadku a myslím, že je. Len to arašidové maslo je trochu navyše.

Potrebujem čas, čas na údržbu, údržbu seba...


1 komentár:

  1. b.
    tak sup sup,pekne si ho najdi,aj ja zacinam,plavkova sezona sa blizi:-)skus hadam nejake bylinky na ten spanok,to neni moc zdrave bantovat uz o tretej,potrebujes sa vyhajat doruzova...inym receptom nechcem provokovat,ked este nie je vyrieseny servis...:-)

    OdpovedaťOdstrániť