Včera bol ples

Včera bol ples a prvé, čo mi napadne sú moje slzy zúrivosti, ktoré sa vo mne hromadili príchodom šiestej hodiny a naplno vypukli o pol siedmej v prítmí mojej kúpeľni, keď som sa neveriacky pozerala do zrkadla a nemohla pochopiť, čo je také ťažké na debilnej čiernej linke a kvalitných umelých mihalniciach v trsoch a nie vcelku. Čo je také ťažké na jednoduchej inštrukcii. Prečo nemám vlnité vlasy, keď som o ne žiadala, prečo nemám čiernu linku, keď som si ju zaplatila, prečo nič nie je tak ako malo byť. Dokonca ani ten partner na ples. Ale z toho som neplakala. Plakala som nad profesionálnym make-upom a vlasmi. Plakala som nad svojimi nesplnenými očakávaniami, nad svojimi stratenými ilúziami za ktoré som si zaplatila. Presne, preto som plakala. 

V poslednej dobe neplačem, ak áno sú to skôr slzy šťastia, taký ten nečakaný nával emócii, ktorý si s radosťou vychutnám, ale nie zúrivosti alebo sklamania, tomu sa vyhýbam jednoduchým trikom. Prestávam mať očakávania, pretože žiadne očakávania rovná sa žiadne sklamania. Celkom to funguje.

Včera bol ples a druhé, čo mi napadne sú moje baby, ktoré mám. Stretli sme sa u mňa o štvrť na sedem, pôvodný plán bol o šiestej a výnimočne sa rozhodli nemeškať, aj keď zrovna včera by som to uvítala. Buchli sme si ružové, osladili život cheesecakom, doladili posledné detaily a vyrazili do ulíc. 

Plánované utešovanie Blonde, ktorej frajer v deň plesu oznámil, že nejde a tým pádom nešiel ani môj partner, ktorý bol jeho bratranec, sa nekonalo. Možno to spôsobili bublinky a možno len skutočnosť, že sme boli všetky spolu. Znie to smiešne, detinsky, ale niet nad dobré kamarátky. Keď sme spolu, vždy si to potichu sama pre seba pripomeniem, ani neviem prečo, ale robím to. Vždy sa nájde nejaká ta chvíľka, keď len tak sedím, usmievam sa, poškuľujem po nich a som za ne šťastná. 

Stále sa nám darí stretávať minimálne jeden krát týždenne. Stále sa bavíme o hlúpostiach a robíme si srandu samé zo seba. Stále sme tu pre seba a hlavne za seba. 

Charlotu sme vymenili za ES, aj keď by som to nenazvala výmenou. Charlota jednoducho prestala s nami komunikovať a my sme jej v tom potom už ani nebránili. Neviem, čo s ňou je. Naposledy som ju zavolal do kina 12. decembra, poslala pozdrav k Vianociam a minulý týždeň napísala mail, kde som ju požiadala, aby mi vrátila knihy, neozvala sa ani vtedy, ani teraz.

A teraz je tu ES, úplne niečo iné ako Charlota. Mala by som jej dať nejaké meno. Rozmýšľam koho mi pripomína, koho u mňa evokuje. Hm. Je nižšia, má nádherné dlhé, rovné,  husté blond vlasy takmer po zadok, širšiu tvár, povedala by som taký misskovský typ len v nižšom vydaní a vo väčšom čísle, s veľmi zaujímavými črtami tváre. Spoznali sme sa v Casine na Ladies night, kde sme náhodne pri sebe sedeli a pustili sa do debaty. Pracujeme v rovnakej oblasti, tak to išlo veľmi rýchlo. Blonde vtedy neverila, že sa poznáme desať minút, lebo my sme mali pocit, že sa poznáme roky. Mám rada tento typ stretnutí, mám rada tento typ ľudí. Mám rada ES.

ES bola včera s nami, so mnou, so Zdenou a s Blonde.

Včera bol ples a tretie, čo mi napadne je skutočnosť, že história sa opakuje. Pre rušenie účasti nespoľahlivých partnerov je dobré mať back-up, aj včera sme ho mali. Organizátori plesu nesklamali a štyroch osamelých chlapcov sme obšťastnili svojou prítomnosťou, presne ako pred dvomi rokmi. Skvele sme sa bavili, strašne veľa pili, fotili a hlavne tancovali a presne tak ako pred dvomi rokmi ma šialene boleli nohy, odchádzala som presne o tretej a sama, tento raz bez ponuky kvalitného sexu. 

Včera bol ples a jediné, čo stačilo napísať je, že bolo skvele a to, že bolo skvele, písať vlastne netreba.