Deň prvý

Snažím sa rozpamätať, čo by z včerajšieho dňa stalo za zmienenie, čo mi stále rezonuje v hlavu, čo je to, čo ma prvé napadne. Zavriem oči a vybaví sa mi včerajšie cvičenie, Sharonine pampersky a Luknár. Celkom zvláštne asociácie prvého dňa...

Ráno som sa s odhodlaním sebe vlastným vybrala na jogu. V duchu som sa tešila, že hodiny presunuli na skorú rannú hodinu, že to budem môcť absolvovať dvakrát týždenne a že to trvá iba hodinu. Predstavovala som si pocity, ktoré som zažívala pri pravidelnom jogovom dopingu, videla som štíhle paže a pevnejšie brucho, cítila vnútorný pokoj a v diaľke počula komentáre o mojej inakosti. Presne tak ako som to už raz zažila. Tá predstava sa mi páčila. Páčila sa mi presne do momentu, keď som zistila, že všetko je úplne inak. Počiatočné rozladenie zo zrušeného parkoviska som rozdýchala, ale rozdýchať novú cvičiteľku mi robilo veľký problém.  

Do miestnosti vstúpila útla slečna vo veku mojej ratolesti. Chcela som dúfať, že je to nejaká pomocníčka, keď však začala cvičiť, chvíľu som sa utešovala, že je tu len dnes, presne do momentu ohlásenia prvých bolestí kolien po desiatich minútach cvičenia, nekoordinovaných neplynulých pohyboch, na ktoré nie som zvyknutá a hlavne na neuveriteľne nesympatickom hlase a predškôlkárskej intonácie, ktorá sa mi zadierala pod kožu. Nepomohli ani moje obľúbene kompilácie z Buddha baru. Bolo to silnejšie a čím viac hovorila, tým to bolo neznesiteľnejšie. Po desiatich minútach som chcela odísť a vzápätí začal vnútorný boj, že sú to výhovorky, že som sa dlhý čas nehýbala a že nie som bábovka. Nešlo to. Akokoľvek som sa snažila, nešlo to. Som asi ten najotrasnejší klient, pre ktorého je dôležité kto cvičí, ako cvičí, aký má hlas a hlavne do akej miery som ho schopná rešpektovať. Tu nebolo nič a tak som začala s necielenou ignoráciou cvičenia, zotrvala vo svojich vlastných zostavách a zisteniu ako veľmi je zvyk pre mňa dôležitý, ako vnáša do môjho života pokoj a pocit bezpečia, ktoré mi včera chýbali...

Na ranný nepokoj mi pomáha sprcha. Ako keby zmývala všetky zbytočné otázniky a zanechávala len veľa nedokončených viet, ktoré v ten moment nepotrebujú byť dokončené. Len tak si prúdy vody samovoľne stekajú  bez usmernení a očakávaní. Nirvána. Nekonečná nirvána, prerušená nezodpovedným zapnutím TV prijímaču a vypočutím nádherného dialógu o možnostiach štyridsiatničky, z ktorého vyplynulo, že veľa možností vlastne nemá. Ako vystrihnuté z reálneho života. Ivanka z Paneláku sa rozhodla nájsť si údržbára a Luknár, jej to vysvetlil: „Ivanka, nechcem ti nič hovoriť, si pekná, na svoj vek veľmi pekná, ale máš štyridsať a chlapi ako Maslák alebo Kordiak po tebe nepôjdu...“  Ale máš štyridsať...

Pobavilo ma to. Tá pravda ma pobavila, to akceptovanie faktov ma pobavilo a vyvolalo úsmev. Fakty sú niekedy drsné, ale ich akceptácia je neskutočne oslobodzujúca a tváriť sa, že vek je nepodstatný, je len našim zbožným želaním. Rovnako ako ja som sa pred mnohými rokmi tvárila, že mať dieťa vo vzťahu je nepodstatné, že muž, ktorý má ozajstný záujem sa nezľakne a bude to brať ako súčasť mňa, ale nebolo to tak, aj keď som si to veľmi priala. Za desať rokov od rozchodu so svojim ex som svoju ratolesť predstavila len jednému, pri ktorom som necítila strach. A teraz tí ostatní, v tejto chvíli už ženatí chodia za mnou a pýtajú sa, či sa na križovatkách našich životov rozhodli správne... A ja sa len usmievam a hovorím áno. Všetko je tak ako má byť.

Volala Sharon. Zdeseným hlasom mi oznamovala svoje momentálne zúfalstvo zo života matky na materskej, ktorá je tak vypľutá, že precitne až pri posadení na záchod, stiahnutých nohavičkách a následnej výmene hygienickej vložky, pričom v ruke drží pampersku. Šokovane sedí s nemým úžasom na tvári a v duchu sa utešuje, že to nie je až tak zlé. Smiali sme sa na tom. Nič iné nám neostalo, len sa smiať a dohodnúť si termín oživujúceho pobytu u mňa, na ktorom budeme robiť nič, len sa smiať.

Čím viac píšem, tým viac vecí mi napadne až neviem, čo vybrať skôr. Hovorím si spomaľ a zároveň čas vypršal, čas určený na písanie. 

Prvý lístok: cvičenie áno, práca čiastočne, písanie áno, aj keď chaotické, váha 66,5kg.