streda 29. septembra 2010

Deň nultý

Opäť začínam. Už ani neviem po koľký raz, ale začínam. Začínam si dávať debilné predsavzatia a to tu ešte ani január nemáme. Začínam cvičiť, písať a pracovať. Dosť zvláštna kombinácia, ale presne to začínam. Začínam z týchto troch elementárnych aktivít robiť rutinný návyk. Niečo, čo je pre druhých samozrejmosť,  je pri mojom doterajšom spôsobe života neuveriteľný problém, pretože mám čas. Ak budem presná mám veľa času a čím viac času mám, tým menej stíham. Niekedy nestíham absolútne nič, práve preto, že mám čas... 

Posledný víkend som absolvovala nejaký tréning, na ktorom padla veta, že na vytvorenie pravidelného návyku z nejakej činnosti potrebujeme 21 dní. Nebolo vysvetlené prečo práve 21, ale to číslo mi začalo byť celkom sympatické a ja som sa rozhodla, že to vyskúšam. Vyskúšam 21 dní písať poznámky zo svojho vtipného života, vyskúšam 21 dní robiť 15 minútové cvičenia a vyskúšam 15 dní z 21 pracovať osem hodín denne. Už teraz, keď si čítam poslednú poznámku musím sa smiať. Musím sa smiať z toho, že ako bývalý workoholik nie som schopná pracovať osem hodín denne. Som schopná pracovať nárazovo keď treba, keď horia termíny, ale inak nie. Tento zvyk z môjho života akokeby postupne za dva roky vymizol, alebo sú to už tri roky? 

Neviem, začínam nemať prehľad o čase.  Čas sa stal pre mňa nepodstatný, bez toho, že by som si to uvedomila. Spomalila som a boli chvíle, keď som úplne zastala a nebola schopná vykročiť a teraz, teraz by som chcela plynulú jazdu, ani príliš rýchlu ani príliš pomalú, odporúčanú rýchlosť 130km za hodinu, výnimočne 160, ale už nie 220 alebo žiadnu ako v minulosti. 

A tak začínam namiesto lístkov na zrkadlo lepiť krátke správy na blog. 

Údajne to pomáha. 

Neviem, netuším, ale skúšam...

1 komentár:

  1. no,nejako mi to s tym rss odberom nedopadlo.musim sa tomu povenovat:-)skusim tu byt pravidelne a pripojit sa k tvojej pravidelnosti.uvidime,ktorej to dlhsie vydrzi.dufam,ze tebe,ty mas dolezitejsie predsavzatia:-)

    OdpovedaťOdstrániť