Had. Snívalo sa mi o hadovi, alebo hadoch, už si vlastne nepamätám. Pamätám si len pocit, ktorý bol pre mňa nový. Nebol tam strach. Po veľmi dlhej dobe tam nebol strach, hrôza, taký ten pocit fuj a bolo tam nejaké divné spriatelenie sa. Nie to nie je dobré slovo. Bola tam nejaká vzájomná akceptácia. Akceptácia bez strachu.
Mám panickú hrôzu z hadov a asi preto ma to prekvapilo a mám nutkavú potrebu rozmýšľať, čo to vlastne znamená. Prvé mi napadlo zdravie, že asi budem mať dobré zdravie a sama pre seba som sa usmiala a ako druhé mi napadlo otvoriť internet, hľadať snár a pozrieť sa na výklad. Priatelia ťa zradia, bolo prvé čo som našla. Nejako ma to nevystrašilo. Len som si letmo predstavila udalosti z posledných dní, ktoré boli sprevádzané zradou. A potom mi napadlo, že dnes je posledný deň v novembri, že dnes ma dotyčný poslednú možnosť zrušiť mi miesto a dať výpoveď. Minulý týždeň som rozmýšľala, že pôjdem k lekárovi, že to nejako ustojím, že sa nenechám terorizovať a potom mi napadlo, nie, ty to tak neurobíš, ty to ustojíš pekne zočí voči. Pravdou, ale je, že to nie je také jednoduché ako sa to napíše, že pondelok bol fajn, pretože som vedela, že tam nie je, že v utorok som mala hrču v krku, čo zase bude, keď zazvoní telefón, mobilný mi už nezvoní, len pevná linka. Nebolo však nič, také podozrivé ticho pred búrkou a dnes ten sen o hadoch. Hm.
Vytiahnem si ešte internetovú kartu dňa. Princezná diskov - prekvapivé príležitosti, zjemnenie života, začiatok nového úseku života, štúdium, pozornosť, tehotenstvo. Posol správ, peňazí, nový obchod, návrh, angažovanie sa pre novú myšlienku. Nové metódy. Pilnosť, svedomitosť, ochota, umelecké vlohy. Štedrosť. Usmejem sa a myslím na večer. Večer som sa rozhodla stráviť v spoločnosti M. M je starý dobrý kamarát, ktorý ma kedysi balil, z môjho pohľadu aj zradil a stále mi svojím spôsobom prejavuje svoju náklonnosť. Možno keby tam nebola tá zrada, alebo to zaváhanie v istom čase, možno by tam bola z mojej strany väčšia náklonnosť, ale takto, takto je to len slovné doťahovanie a hranie sa na ako by čo malo byť. Je moje Dekačko DK, dobrý kamarát, ktorý mal záujem o vzťah v čase, keď nepovedal celú pravdu a má záujem o vzťah aj teraz, keď poznám celú pravdu, ale to zaváhanie, to malé oklamania, alebo nevypovedanie ma brzdí. Nie, vlastne nie len to. Je tam toho viac. Je tam aj nejaký pocit, že nie je v takej brutálnej pohode ako sa tvári a svojím spôsobom ma irituje skutočnosť, že to neprizná a všetko zakryje super optimistickým pohľadom na život. Pôsobí predstierane šťastne, život je gombička a tak a neviem tomu uveriť. A to je problém. Samozrejme môj problém. Alebo skrátene, mu vlastne neverím a to je celé. Zažila som jednoducho jedno klamstvo a neviem to prejsť. Dnes som si však povedala, že večer strávime spolu, nie len na telefóne ako to často robíme, ale osobne. Budeme pozerať filmy, rozprávať sa a ja budem počúvať svoje pocity. Presne takto som sa rozhodla.
Skáčem. Zase skáčem, vlastne ako vždy.
Had, zrada, zdravie, posledný november a večer.
