Stále sa to vracia. Priblblo sa usmievam a mam toho plnú hlavu. Sedím tu, zatváram oči, vybavujem si absurdity včerajšieho večera a prudko sa zamýšľam, či som normálna, či mi už fakt nehrabe. Volám s bratom, ktorý sa na mne smeje a líčim mu svoje posledné zážitky. Hovorí, segra, ty nič nerieš a užívaj si a v zapätí vybuchne opätovných smiechom. Predstavuje si batmana a ja sa smejem s ním.
Zvláštny večer. Včera bol zvláštny večer. Zvláštne príjemný večer, plný vzrušenia, ktoré mi tak chýbalo. Áno, asi tak by som to nazvala, vzrušenie, podnet, inšpirácia je to čo som posledné dni, týždne, mesiace potrebovala.
Stretli sme sa na námestí, nastúpila som do auta a cítila prítomnosť mladíka o desať rokov mladšieho ako ja. Pozrela som na neho a v duchu som si hovorila, že pôsobí ešte mladšie. Cítila som sa ako staršia sestra, chvíľkami jeho matka a smiala som sa sama na sebe. Vymyslela si si zábavku, tak si ju užívaj, povedalo moje podvedomie.
Mal príjemný hlas, bol vysoký, štíhly, vyšportovaný, navyše chytrý, i keď miestami detinský, ale celkovo presne ten typ, po ktorom mladé baby idú. Taký ten typ, ktorý sa s nimi rád pohrá a odloží bokom, pretože stále nevie nájsť svoj pokoj a baby sú len čiastkovým rozptýlením, ktorým niečo zakrýva. Možno sa to zmení v deň, keď sa šialene zamiluje, ale teraz je to asi takto.
Na ruke mal tetovanie. Bolo infantilné a opýtala som sa ho, či to ako naozaj, on že áno, ja že prečo, on že mal som chuť, ja že na toto, on že áno, ja že bol si v delíriu, on že nie. Zvraštila som obočie a v duchu som sa pýtala, čo tu robím s niekým, kto si dá také infantilné tetovanie. Ako keby to vycítil a urobil niečo, čo moje pochybnosti ešte zväčšilo. Počas debilnej reklamy telekomu, vykrikoval presne tie slová, ktoré si každý myslí, ale nikto ich nevysloví. Jedna moja časť hromžila a išla sa prepadnúť od hanby a druhá sa na tom zabávala. Dokonalý rozpor. Jedna moja časť bola stále stará a tá druhá mala chuť sa prispôsobiť, kľudne vykrikovať s ním a neriešiť, čo si druhí myslia.
Zhasli. Pritiahol si ma k sebe. Len tak ma chytil za ruku, hladil a vyložil si nohy na sedačku pred nami. Inokedy by som bola pohoršená, ale včera nič, včera som sa na tom bavila. Stále niečo hovoril, neznášam, keď sa hovorí počas filmu, ale včera mi to vadilo menej a menej. Neviem o čom bol ten film, ale z kina som mala dobrý pocit, pocit zábavy, vzrušenia, niečoho nového.
Pripomínal mi Juniora, pripomínal mi Šaleného, pripomínal mi mladíkov z minulosti, ktorí sa snažili votrieť do mojej priazne a neustále vyhľadávali v práci moju spoločnosť, sem tam mi nechali nejakú pozornosť na stole, priniesli raňajky obed bez toho, že ich o to niekto požiadal, jednoducho prejavovali náklonnosť takým tým čistým neskazeným spôsobom. Vždy som sa len usmievala a nikdy ich nebrala vážne. Mladší muž rovnalo sa pre mňa mladší brat. Na všetko toto som myslela počas filmu, na to aké to bolo príjemné, aké je vlastne príjemne prejavovanie náklonnosti bez ohľadu na to, že na konci sa očakáva sex, ale to predtým, to predtým je jednoducho strašne fajn.
Sedeli sme v aute a rozprávali sa o blbostiach, o živote, vlastne o všetkom. Obzerala som si ho. Obzerala som si hladkú tvár neposiatu vráskami, piercing v obočí, perfektný chrup, modré oči, pekne krojené pery, na môj vkus jemné ruky a nechala do seba vpíjať nádherný hlas. Hlas ma dokáže nekonečne rajcovať. Naklonil sa ku mne a začali sme sa bozkávať. Chutil. Vlastne veľmi chutil. Chutil až tak, že som začala tárať hlúposti, ktoré by odradili kohokoľvek. Robím to tak vždy, keď sa mi niekto páči. Funguje to asi ako taká ochrana, ochrana pred sebou, ktorá mi bráni rozvíjať čokoľvek a druhej strane zasadí ten pomyselný posledný úder.
Myslela som na to, že mám chuť na sex, na to že to nemôžem urobiť, že ho nepoznám, že je príliš mladý, že ma strašne rajcuje, že si pripadám stará, že by som mala byť pevnejšia, že to k ničomu nevedie, že na rozptýlenie by to mohlo stačiť, že by som si mohla spríjemniť december, že by som s ním nemohla ísť po ulici, že v posteli môže byť dobrý, že sa s ním pekne smeje, že vlastne je takým novým postrádaným impulzom a čas nie je rozhodujúci. Myslela som na to, čo mi chýba. Vzrušenie.
Zadrbáva mi. Úplne regulárne mi šibe. Laura povedala, že sú to hormóny, ja neviem čo to je, viem že som nahnevaná, že prší a nemôžem ísť behať. Mám v sebe brutálny pretlak všetkého a strašnú chuť na sex, vzrušenie, potrebu niečoho nového.
Posledné týždne boli peklo a jediné pozitívum tohto pekla bolo neuvedomenie si, toho čo mi v skutočnosti chýba.
